Dieťa môže byť dojčené na požiadanie (podľa potrieb dieťaťa a matky) 8 - 12x za 24 hodín s možnou prestávkou 4 - 6 hodín v noci.
Ak to okolnosti umožňujú, dieťa sa prisaje na prsník už na pôrodnej sále počas bondingu.
V rámci popôrodnej adaptácie prichádza 10 až 12 hodinové obdobie, ktoré dieťa prespí s 1 alebo 2 prestávkami na dojčenie.
Nasleduje fáza zvýšenej aktivity, v ktorej dieťa pije veľmi často – aj každú hodinu. Postupne, v súlade so zvyšujúcou sa tvorbou materského mlieka, prichádza relatívna pravidelnosť kŕmenia.
Matka by mala dojčiť tak často, ako si dieťa žiada a reagovať na prvé signály hladu svojho dieťaťa.
Materské mlieko sa mení v čase a má iné zloženie počas dňa, aj počas jedného dojčenia.
Prvé dni po pôrode, približne do 3. až 4. dňa, keď prichádza pocit „naliatych prsníkov“, dieťa pije kolostrum. Kolostrum (mledzivo) je pre novonarodené dieťa veľmi prospešné. Obsahuje veľmi dôležité zložky - protilátky, rastové faktory, hormóny a biele krvinky od matky. Kolostrum má dieťaťu uľahčiť prechod medzi vnútromaternicovým prostredím a schopnosťou samostatného satia z prsníka.
U každej ženy trvá fáza tvorby kolostra rôzne dlho. Po období „naliatych prsníkov“ sa kolostrum mení na mlieko prechodné a neskôr trvalé materské mlieko (na konci 2. týždňa).
Po pôrode sa prudko v priebehu niekoľkých hodín menia potreby dieťaťa, na ktoré reaguje telo matky.
V období tvorby kolostra sa odporúča časté prikladanie dieťaťa k prsníku. V snahe podporiť primeranú stimuláciu tvorby materského mlieka je vhodné počas jedného dojčenia vystriedať oba prsníky. Každé dieťa je iné (má iný temperament, hmotnosť, zrelosť), a preto nemôže sať pravidelne v intervaloch určených časom, ale podľa svojej vnútornej potreby a túžby sať.
Každé prisatie dieťaťa vedie k výraznej stimulácii tvorby hormónov v tele matky, ktoré zabezpečia produkciu a spustenie toku mlieka. Tieto hormóny (prolaktín a oxytocín) tiež pôsobia na vytvorenie pevnej väzby medzi matkou a dieťaťom. Čím viac mlieka dieťa vypije (musí byť aktívne a dobre priložené), tým viac mlieka sa dotvorí.
Matka môže pociťovať napätie a zmeny veľkosti prsníkov, od 5. dňa po pôrode pozoruje zmeny v zložení materského mlieka, bradavky sú pri správnej technike prisatia bez známok poranenia.
Pre efektívne satie je nevyhnutné, aby bolo dieťa aktívne, pripravené sať. Pri pravidelnom budení z tvrdého spánku (napr. podľa fixne stanoveného 3-hodinového intervalu) môže dieťa reagovať nespokojným krikom alebo na prsníku opätovne zaspávať. Nedochádza k dostatočnému naplneniu žalúdka dieťaťa, ani k adekvátnemu vyprázdneniu prsníka matky. Deti opakovane budené mimo rytmu svojho tela sú unavené, na prsníku zaspávajú, nechcú spať v postieľke, prejavujú svoj dyskomfort. Nespokojné dieťa môže byť pre matku zdrojom stresu, ktorý vníma aj dieťa a prejavuje sa ešte výraznejším plačom. Tvorba mlieka u matky môže byť dostatočná, dojčenie je však v dôsledku necitlivého zásahu do rytmu dieťaťa neefektívne. Pri slabom pití dieťaťa postupne klesá aj tvorba mlieka, čo vedie k predčasnému ukončeniu dojčenia a odstaveniu dieťaťa.
Sú situácie, ktoré vyžadujú pravidelné budenie a prikladanie dieťaťa. Sú to zvyčajne deti nedonosené, deti s nízkou pôrodnou hmotnosťou, deti s novorodeneckou žltačkou a inými ťažkosťami. V takomto prípade je dobré dieťa prebudiť v období ľahšieho spánku, využiť kontakt skin to skin, čim sa zvýši pripravenosť a ochota dieťaťa sať.
V prvých 24 hodinách po narodení zaznamenávame u dieťaťa odchod prvej stolice (tmavá smolka) a močenie. V prvých dňoch môže byť moč koncentrovanejší, zafarbený do ružovooranžova, postupne sa stáva svetlejším, na konci prvého týždňa života je číry. Od 3. - 4. dňa života má dieťa 6 až 8 mokrých plienok za deň.
V prvých 4 - 6 týždňoch má dieťa stolicu 2 až 5-krát za deň, 6 až 8 mokrých plienok za deň, moč je pri dostatočnej hydratácii číry, bledožltý. Po 4 - 6 týždňoch môžu mať plne dojčené deti stolicu aj 7-krát denne alebo len 1x za 14 dní.
Potreby dieťaťa sa počas dňa menia, pri každom dojčení je množstvo vypitého mlieka rozdielne, podľa aktuálnej potreby a pocitov dieťaťa.Ak je veľmi hladné, pije dlho a vystrieda oba prsníky počas jedného dojčenia (musí byť správne priložené), kým naplní kapacitu žalúdka predným aj zadným mliekom. Plný žalúdok informuje spätnou väzbou centrum sýtosti v mozgu a dieťa prestáva piť. Na prsníku sa často cíti príjemne, preto ostane prisaté dlhšie a pokračuje nenutritívnym satím.
Ak dieťa pociťuje len smäd, alebo je menej hladné, vypije mlieka menej, rýchlejšie sa nasýti a upokojí. Relativnu pravidelnosť a ustálenie režimu netreba čakať pred ukončením šestonedelia, čo súvisí s vyzrievaním nerovového systému dieťaťa. Potrebám dieťatka je vhodné sa intuitívne a trpezlivo prispôsobiť.
Po prirodzenom popôrodnom hmotnostnom úbytku dieťa (cca 10% pôrodnej hmotnosti) nedochádza pri efektívnom dojčení od 3. dňa života k ďalšiej strate hmotnosti. Dieťa by malo od 5. dňa pravidelne prospievať a dosiahnuť pôrodnú hmotnosť do 10. dňa života.
