Bonding je pokračovaním procesu prenatálnej väzby, ktorá sa začala v maternici a je výsledkom závislosti medzi matkou a prenatálnym dieťaťom. Utváranie vzájomnej emocionálnej a psychickej blízkosti medzi rodičmi a dieťaťom ihneď v prvých minútach po pôrode je dané aj primárnou závislosťou bezbranného novorodenca na materskej starostlivosti.

Počas bondingu sa podporí skorý nástup laktácie, posilní sa dĺžka efektívneho dojčenia.

Úlohou rodičov je inštinktívne chrániť a zabezpečiť láskyplnú starostlivosť dieťaťu. Pre dieťa je rozhodujúca tak materská, ako aj otcovská starostlivosť.

Ak pôrod prebehne prirodzene, dojčenie je ďalší dej, ktorý nastupuje automaticky. Dieťa je po narodení vyložené na kožu matky, je prerušená pupočná šnúra a bezpečne naložená svorka. Podmienkou podpory bondingu ako aj samoprisatia je dobrý klinický stav dieťaťa (malo by byť narodené v termíne a dýchať alebo kričať s primeraným svalovým tonusom. Ak je novorodenec donosený s primeranou popôrodnou adaptáciou zostáva s matkou a otcom počas 2 hodín po pôrode na pôrodnej sále.

Dieťa je uložené na brucho matky, je osušené, má plienku a je prikryté dekou. Pri kontakte skin to skin na tele matky sú tak zabezpečené podmienky pre správnu termoreguláciu dieťaťa.

Rodičia dieťa sledujú, hodnotia jeho reakcie. Stimulujú dieťa hlasom, matka mu jemne podkladá nôžky svojou dlaňou, hladká ho na chrbátiku. Dieťa sa od dlaní odtláča a posúva sa na hrudník matky, má schopnosť nájsť matkin prsník a samo sa rozhodnúť, kedy sa prisaje. Hovoríme o samoprisatí, tzv. priplazení dieťaťa k prsníku (breast crawl). Novorodenec plazením masíruje matke prsia a masážne pohyby zvyšujú hladinu oxytocínu u matky. Samoprisatie novorodenca závisí od množstva faktorov a okolnosti a zvyčajne prebehne do 1 – 2 hodín po pôrode.

Dojčiace reflexy sa „prebúdzajú“ počas podpory bondingu po pôrode. Novorodenci počas prvej hodiny prejdú postupne 9 fázami, na konci ktorých je samoprisatie.

1. fáza - plač, pri ktorom dochádza k rozvinutiu a prevzdušneniu pľúc dieťaťa
2. fáza - relaxačná, dieťa nevykazuje žiadne pohyby úst a ruky má uvoľnené
3. fáza – trvá asi 3 minúty, prebudenie, pohybuje hlavou, otvára ústa a začína pohybovať ramenami
4. fáza - 8 minút - pohybuje ústami, vykazuje snahu o satie
5. fáza – oddychuje
6. fáza – začína 35 minút po narodení – plazenie, dieťa sa posúva k prsníku
7. fáza - zoznámenie. Dieťa olizuje bradavky a masíruje prsia. Začína po 45 minútach po pôrode a môže trvať po dobu 20 minút alebo viac
8. fáza - prisáva sa k bradavke a začína sa dojčiť asi hodinu po pôrode.
9. fáza – spánok. 1,5 – 2 hodiny po pôrode.

Obdobie postnatálnej adaptácie novorodenca je spojené s vyšším rizikom komplikácií aj u zdravých detí, preto k zásadám podpory bezpečného bondingu patrí dôsledné sledovanie klinického stavu dieťaťa rodičmi aj zdravotným personálom, v našej pôrodnici aj pomocou pulzného oxymetra (prístroj, ktorý zaznamená akciu srdiečka a adekvátne prekrvenie periférnych tkanív kyslíkom). Rizikom môže byť náhly neočakávaný postnatálny kolaps, ktorý je následne príčinou závažných komplikácií. U zdravých detí je spojený s vzájomnou nevhodnou polohou matky a dieťaťa, častý je u prvorodičiek, a súvisí aj s rozptýlením rodičovskej pozornosti mobilnými telefónmi.

Rodičia by mali dbať na to, aby hlavička dieťaťa bola otočená na bok, aby dieťa malo otvorené dýchacie cesty. Sklon tela matky by mal zaisťovať, že dieťa leží naklonené, čo podporuje okysličovanie a znižuje sa riziko postnatálneho kolapsu.

Zdravotnícky pracovník na jednej strane sa delí s rodičmi o ich radosť, ale zároveň by mal byť vnímavým pozorovateľom, kontrolovať dieťa i matku, aby včas spozoroval príznaky signalizujúce prípadné komplikácie. Pokiaľ je to možné, pri ich kontrole by nemal prerušovať ich vzájomný kontakt.

Ak si matka alebo dieťa vyžadujú urgentnú lekársku starostlivosť, podpora bondingu sa odloží na neskôr, po stabilizácii stavu novorodenca, či matky.

Ak situácia neumožní bonding s matkou, môže ju zastúpiť otec.