Základom je pestrá, vyvážená strava s mierne zvýšeným kalorickým príjmom .
Na pokrytie energetických potrieb matky počas dojčenia by denný príjem nemal klesnúť pod 2000 kcal (optimálne by mal byť 2700-2900 kcal v závislosti od hmotnosti, výšky a fyzickej aktivity ženy).
Neodporúčajú sa rýchle a drastické redukčné diéty. Ideálny je postupný pokles hmotnosti na úroveň pred tehotenstvom (rýchlosťou 0,5 – 1kg za mesiac).
Pre optimálnu tvorbu a zloženie materského mlieka sa počas obdobia laktácie odporúča úprava množstva základných živín . Príjem bielkovín (+ 14-21g/deň) a sacharidov ( + 50g/deň) by sa mal zvýšiť. Celkový príjem tukov nie je potrebné meniť. Dôraz sa kladie na dostatočný príjem polynenasýtených (omega-3 a omega-6) mastných kyselín, ktoré sú nevyhnutné pre psychomotorický vývoj a celkový zdravotný stav dieťaťa. Ich adekvátny príjem je zabezpečený konzumáciou 1-2 porcií morských „tučných“ rýb za týždeň.
U dojčiacej matky je nevyhnutné zabezpečiť dostatočný príjem vitamínov (vitamín A, D a vitamíny skupiny B vrátane kyseliny listovej), minerálov (Ca, Mg, P, Fe) a stopových prvkov (Zn, Se, I), nielen kvôli ovplyvneniu množstva niektorých z nich v materskom mlieku, ale aj pre doplnenie vlastných zásob ženy, ktoré sa dojčením vyčerpávajú.
V jedálnom lístku dojčiacej ženy by mali byť zastúpené všetky skupiny potravín: ovocie, zelenina, obilniny, mäsové aj mliečne výrobky . Strava by mala byť rozdelená na 5 – 7 menších porcií, pričom jednotlivé skupiny potravín by sa mali striedať.
Nemenej dôležité je počas dojčenia dbať na dostatočný pitný režim . Najvhodnejšia je neperlivá pitná voda alebo jemne perlivá minerálka s nízkou mineralizáciou. Celkový príjem tekutín by mal byť 2-3 l denne. Nadmerný príjem tekutín nevedie k zvýšenej produkcii materského mlieka .
Príjem kávy a iných nápojov s obsahom kofeínu by mal byť obmedzený na 2-3 šálky kávy denne, čo zodpovedá 200-300mg kofeínu. Kofeín stimuluje centrálny nervový systém. Jeho nadmerný príjem sa u dieťaťa môže prejaviť dráždivosťou, nespavosťou, či hyperreaktivitou. Keďže iba malé množstvo kofeínu prechádza do materského mlieka, klinické prejavy nemusia byť často prítomné. Nadmerný prísun však môže ovplyvniť obsah železa v materskom mlieku.
Pitie alkoholu by malo byť počas dojčenia vynechané.
Rutinné „preventívne“ eliminačné diéty z dôvodu prevencie alergických, či nežiaducich reakcií zažívacieho traktu dieťaťa sa neodporúčajú. Treba sledovať individuálnu reakciu u dieťaťa po ich konzumácii a vylúčiť len netolerované potraviny. Ak má ale žena alergiu na niektoré potraviny, je potrebné v ich eliminácii (vylúčení) aj počas dojčenia pokračovať.
Samostatnú skupinu tvoria ženy s alternatívnymi spôsobmi stravovania sa (vegetariánstvo, vegánstvo, makrobiotičky). Vzhľadom na nedostatočný prísun hlavne vitamínov D, B₂, B₁₂, vápnika, železa a nenasýtených mastných kyselín treba myslieť na potrebu ich suplementácie.
Vo všeobecnosti je vhodné počas dojčenia rozšíriť paletu potravín aj o tie, ktoré sú za iných okolností vynechávané.
Suplementácia výživovými doplnkami je vyhradená pre ženy s prejavmi malnutrície alebo špecifickými eliminačnými diétami.